Úprava podmienok chovnosti a smerovanie chovu slovenského kopova.

Úprava podmienok chovnosti u slovenského kopova vychádza z úrovne súčasného chovu a kvality jedincov predvádzaných na skúškach, výstavách a chovnom zvode. Účelom a cieľom týchto zavádzaných zmien je zvýšenie kvality a zachovanie čistoty genetického materiálu , za čo sme ako krajina pôvodu plemena a klub zodpovední.

Slovensko musí byť zdrojom genetickej variability a čistoty jedincov, pri zachovaní platným štandardom určených charakteristík  plemena, v dostatočnom rozsahu aj pre ostatné krajiny s chovom slovenského kopova.

1 – vyšetrenie dysplázie bedrových kĺbov

– zachovanie vyšetrenia má svoje opodstatnenie pre správny pohyb panvových končatín,  potrebný pre hlavné poslanie kopova – jeho pracovné využitie a v neposlednom rade aj zo zdravotného hľadiska

2 – výstavné ocenenie

– doteraz bolo pre zaradenie do chovu požadované výstavné ocenenie len výborný, čo nemá žiadne praktické opodstatnenie

– preto sme sa rozhodli umožniť účasť na bonitácii a následné uplatnenie v chove jedincom aj s výstavným ocenením veľmi dobrý

Dôvodom tejto zmeny je skutočnosť, že časť psov a sučiek dostáva na výstave ohodnotenie veľmi dobrý pre nedostatočnú pripravenosť na výstavu (výstavná kondícia, predvedenie v kruhu, neskúsenosť majiteľa, …). Ide o chyby často exteriérovo kvalitného jedinca, ktoré sú len dočasné a dajú sa odstrániť adekvátnou prípravou  na výstavu a  nesúvisia s anatomickými chybami jedinca, opodstatňujúcimi výstavné ohodnotenie veľmi dobrý. Na druhej strane si treba uvedomiť, že aj jedinec s výstavným ocenením veľmi dobrý je stále kvalitný, spĺňajúci kritériá uvádzané v platnom štandarde, bez hrubých a závažných chýb exteriéru a pri výborných pracovných vlohách môže byť prínosom pre chov plemena. Z vlastných skúseností tiež vieme, že posúdenie psa na výstave je zaťažené aj subjektívnym pohľadom rozhodcu (napr. preferovanie určitého typu, zahraniční rozhodcovia,…). Tak sa stáva, že na jednej výstave je pes posúdený ako veľmi dobrý, a na ďalšej výstave ako výborný príp. aj so zadaním najvyššieho titulu, alebo naopak. Stáva sa tak, že majiteľ inak exteriérovo kvalitného jedinca po jednej takejto skúsenosti už na žiadnu výstavu nepôjde a súčasne pri výborných pracovných vlastnostiach je takýto jedinec „stratený“ pre ďalší chov.

Ďalším dôvodom na návrh zmeny je skutočnosť, že je veľa pracovne výborných a vynikajúcich jedincov, ktorých výstavné ohodnotenie veľmi dobrý vyraďuje (vyraďovalo) z chovu resp. neumožňovalo účasť na bonitácii. Slovenský kopov je v prvom rade pracovné plemeno a preto treba hlavne dbať na udržanie a zlepšenie pracovných vlastností plemena, ale pri zachovaní štandardom požadovaných exteriérových znakov. Tým sa predíde situáciám, kedy pracovne výborný jedinec s reálnym ohodnotením exteriéru veľmi dobrý dostane na výstave výborný len preto, aby prešiel do chovu. Takto klameme samých seba, čo sa v budúcnosti negatívne prejaví v chove.

3 – skúšky duričov (SD)

– zmena sa týka ohodnotenia absolvovaných SD

– doteraz mohli byť do chovu  zaradené jedince len s ohodnotením SD v I. cene

– v nových podmienkach chovnosti sú možné  SD aj v II. cene, ale s ohodnotením disciplín:
Hľadanie – 4,
Durenie –  diviak – 4,
Hlasitosť – 4,
Odvaha – 4,
Čuch – 3

– dôvodom tejto zmeny je fakt, že určitý počet jedincov dostáva ohodnotenie SD v II.cene , príčinou ktorého je nedostatočné zvládnutie výcvikových disciplín (vodenie, odloženie, …) pri súčasnom výbornom pracovnom prejave – preto požadované ohodnotenie vybratých disciplín SD

4 – absolvovanie bonitácie

– doteraz neboli stanovené presné podmienky účasti na bonitácii, okrem dosiahnutého veku

– bonitácia (výber do chovu) je posledným stupňom v hierarchii podmienok určených pre zaradenie do chovu ( vyšetrenie DBK, výstava, skúšky)

– bol určený minimálny vek 18 mesiacov  umožňujúci účasť na bonitácii z dôvodu vyspelosti jedinca (anatomická stavba tela, povahové črty)

– bol  obmedzený počet posudzovaných jedincov z dôvodu dostatočného časového priestoru na dôkladné posúdenie exteriérových znakov,  posúdenia pracovných vlastností a primeraného, nie nadmerného zaťaženia diviakov

– váženie jedincov na bonitácii – vážením jedincov chceme získať obraz o skutočnej hmotnosti jedincov slovenského kopova, jej porovnanie so štandardom a analýzou získaných údajov vytvoriť váhové rozmedzie pre psov a sučky, akceptovateľné pre zaradenie do chovu

– preskúšanie povahy – posúdením prejavu jednotlivých požadovaných povahových vlastností v rámci daných možností (podľa hodnotiacich kritérií uvedených na bonitačnej karte)  získať komplexný pohľad na povahové a pracovné schopnosti  jedinca s uvedením príslušného získaného číselného kódu ohodnotenia povahy v celkovom bonitačnom kóde (v budúcnosti postupne po naplnení databázy chovných jedincov lepší prehľad o povahových vlastnostich chovných jedincov a ich potomkov zaradených do chovu)

– výber oplôtkov – na preskúšanie povahy boli vybraté dostatočne veľké oplôtky  s primerane hustým podrastom čo najviac imitujúcim prirodzené podmienky, so snahou o proporcionálne rozloženie na území Slovenska a vytvorenie čo najviac štandardných podmienok preskúšania

5 – test DNA

– zavedenie povinného testovania DNA je základom zachovania čistoty genetického materiálu plemena t.j. aby jedinec uvedený v preukaze o pôvode bol aj v skutočnosti identický s údajmi, uvedenými v preukaze o pôvode

6 – záverečné ustanovenia

Pre zaradenie do chovu je pri splnení požadovaných podmienok  podstatná a rozhodujúca bonitácia !

-poradie vykonania požadovaných podmienok ( vyšetrenie DBK, výstava, skúšky) je len na rozhodnutí majiteľa jedinca slovenského kopova

-bonitácia má viesť ku zjednoteniu štandardom požadovaného typu slovenského kopova pri zachovaní jeho povahových a pracovných vlastností

Dúfame, že majitelia a chovatelia slovenských kopovov pochopia uvedené zmeny v pozitívnom zmysle ako zmeny, smerujúce ku stabilizácii a zlepšeniu úrovne plemena. Čas ukáže opodstatnenosť týchto zmien, pričom sme otvorení návrhom, vedúcim k prípadnému  ďalšiemu  zlepšeniu úrovne chovu slovenského kopova na Slovensku.

MUDr. Adrian Kališ, PhD.

predseda KCHSK